Správna poloha tela a sedla
Publikované: 24. novembra 2021 | Doba čítania: 7min
Správna poloha tela
Pretože väčšina z vás už používa nášľapné pedále, tak je potrebné začať u zarážok (kufrov), ktoré sa prichytávajú na topánky. Namontujeme ich a dobre pritiahneme. Pokiaľ skrutky pritiahneme zľahka a zarážka sa vám na topánke bude hýbať, môže sa vám stať, že nohu z pedálu už nevycvaknete a budete tak nútený spať, jesť a chodiť do kina s pedálom na nohe. Nohu musíte mať na pedáli absolútne rovno, rovnobežne s kľukou. Inak budete šliapať napr. s kolenami od seba. Prípadne budete vyzerať ako kačica. Neberme do úvahy skutočnosť, že otieraním o kľuku si zmažete nápis na vašich drahocenných kľukách. Kĺb palca na chodidle má byť nad osou pedálu. Ani pred ňou, ani za ňou.
POSÚVAME SEDLO
Teraz si musíme skontrolovať, či máme v správnej polohe sedlo (vodorovný posun) s ohľadom na pedále. Kľuku otočíme do vodorovnej polohy a nohu zacvakneme do pedálu. Vezmeme špagátik so závažím a ten priložíme na špičku kolena. Dole nám musí prechádzať špagátik stredom osi pedálu.
A ČO RIADIDLÁ?
Pri riadidlách to už môže byť trochu individuálne a môžeme sa riadiť svojimi pocitmi. Aj napriek tomu, je veľmi dôležitá správna poloha brzdových pák. Zistíme ju tak, že si na bicykel sadneme, ruky položíme na riadidlá a vystrieme prsty. Brzdové páky by sa nám mali ľahko opierať o spodnú časť prstov. Pri takto nastavených brzdových pákach nebudeme musieť ruky pri brzdení na riadidlách zbytočne pretáčať.
Správna vzdialenosť a výška riadidiel voči sedlu, je trochu kompromisom a môžeme sa riadiť podľa toho, ako sa vám na bicykli dobre sedí. Pretekár je viac natiahnutý a sklonený (jazdí predsa rýchlo), s ohľadom na aerodynamiku. Jazda na horskom bicykli totiž nie sú len šialené zjazdy a prudké výjazdy. Býva to i ťažká a rýchla práca po rovinách, za chrbtami kamarátov, kedy budete lapať každý kúsok závetria a váš chrbát sa hrbí pred nepríjemným vetrom. Pokiaľ máte bruško, ktoré vás obmedzuje, dajte si riadidlá ešte bližšie a vyššie. Aj napriek tomu sa snažte, aby ste neboli na bicykli narovnaný ako za kuchynským stolom, alebo príliš natiahnutý a ostatní mali dojem, že vám riadidlá chcú utiecť dopredu.
Keď si nastavíte správny posed podľa nášho návodu, určite budete spokojný. Budete si možno musieť zo začiatku na nový posed zvyknúť, pretože ste do tejto chvíle sedeli na bicykli nesprávne, ale za krátko zistíte, ktorý posed je lepší. Nie je to vlastne náš návod, ale skúsenosti celej generácie cyklistov, ktoré rozhodne platia aj dnes pre horské bicykle. Je totiž jedno, či idete na cestnom, dráhovom, cyklokrosovom alebo horskom bicykli. Vždy musíte šliapať správne a vaše svaly musia byť v optimálnej polohe. Iba tak podajú ten najlepší výkon a unavia sa neskôr, ako pri nesprávnom posede. Posed ale nie sú iba nohy v pedáloch. Je to celé telo, ktoré si musí na bicykli doslova užívať. Musí sa tešiť na to, až ho na bicykel posadíte. Ak ho posadíte nesprávne, ďaleko vás nedovezie.
Správna poloha sedla
SPRÁVNY POSED NA BICYKLI
Správny posed na bicykli je číslo jedna. Jeho správne nastavenie vám umožní vyvarovať sa mnohých nepríjemností, od posmešných pohľadov, až po zničený chrbát a neefektívne šliapanie. Skrátka, vďaka zlému posedu budete vyzerať na bicykli ako úplný amatér, pôjdete pomalšie a skôr sa unavíte. Nebude vám nič platné, že máte bicykel, na ktorý iní neušetria za celý svoj život.
Neberme do úvahy stroje zjazdárov, freestylistov, krasojazdcov a podobných odrôd cyklistiky, kde sa predsa len sedí na bicykli inak, v závislosti na technických kúskoch a bezpečnosti a kde sa nepotrebujete rútiť do kopca pätnástkou a po rovine štyridsiatkou. Ste predsa klasický biker na klasickom horskom bicykli, ktorý sa nechce len prevážať po lese, ale doslova po ňom lietať a potom sa kamarátom smiať, akí sú pomalí.
SEDLO VODOROVNE
Sedlo má byť vodorovne. Ani špičkou dole, ani hore. Pokiaľ ho budete mať “do kopca” (špičkou hore), tak si vaše cenné pohlavné orgány užijú, zadok bude kĺzať dozadu a budete mať snahu sa neustále rukami priťahovať dopredu. V opačnom prípade so sedlom “z kopca” (špičkou dole) sa zase budete neustále rukami odtláčať. V oboch prípadoch vás môžu začať bolieť ruky a brušné svaly a vy nemusíte chápať prečo. Aj napriek tomu, je potrebné povedať, že keď nemáte sedlo celkom vodorovne, tak ho odporúčame mierne (ale naozaj mierne a nepoznateľne) naklonené dopredu. Aj tak si ho niektorí pretekári montujú. Predovšetkým však s ohľadom na typ, mäkkosť a profil sedla.
AKO VYSOKO?
Toto je zásadná otázka. Nie sme vedci, ale kedysi vedci zisťovali, aká má byť správna poloha a výška sedla, aby všetky svaly na nohách pracovali čo najefektívnejšie na plný plyn. Zobrali si na pomoc niekoľko jazdcov, na nohy im nalepili snímacie elektródy, ktoré presne zaznamenávali pohyb a efektivitu jednotlivých svalov na nohách. Potom presne určili, v akej správnej polohe má byť sedlo voči pedálom. Vy sa určite nenecháte laboratórne skúmať, ale už dlho existuje pravidlo, podľa ktorého nastavíme výšku sedla čo najlepšie ako na horskom, tak aj na cestnom bicykli.
Sadneme si na bicykel a jednu z kľúk dáme rovnobežne so sedlovou trubkou (to je tá, v ktorej je zasunuté sedlo). Položíme nohu (v topánke) na pedál pätou. Noha pod kolenom sa nám musí pri pohybe dozadu mierne prepínať. Asi tak 6 cm. Nesmie byť celkom natiahnutá ani viacej skrčená. Pokiaľ budete mať nohu celkom natiahnutú, budete mať sedlo príliš vysoko a môžete na bicykli pri jazde tzv. presýpať. Teda zadok sa vám bude presúvať zo strany na stranu.
Pre správne nastavenie výšky sedla predpokladáme, že máte bicykel správnej výšky (veľkosti). Pri horskom bicykli dnes neexistuje zásadné pravidlo, ako vysoký má bicykel byť. Je to spôsobené mnohými variantmi stavieb rámov. Už dávno sa bicykle nevyrábajú len s klasickým trojuholníkom hlavných rámových trubiek. Sú bicykle sloopingové (horná rámová trubka je sklonená dozadu), rôzne odpružené a pod. Veľkosť bicyklov taktiež mnoho výrobcov meria odlišne. Kedysi sa meralo spravidla od stredovej osi po os hornej rámovej trubky (horná trubka rámu od sedla k riadidlám). Dnes niektorí uvádzajú rozmer od stredovej osi po horný okraj sedlovej trubky rámu, ktorá môže pod sedlom značne presahovať hornú rámovú trubku. V zásade môžeme doporučiť, a to tiež z estetického hľadiska, že sedlovka by mala byť vysunutá z rámu aspoň 10 cm, ale skôr viac. Súčasne preferujeme bicykel čo najmenší, s ohľadom na tuhosť rámu. Menšie bicykle taktiež vyzerajú lepšie. Pokiaľ budete mať bicykel menší, riadidlá budete mať nižšie ako sedlo (alebo aspoň vo výške sedla), čo je správne.
Ak ste veľmi vysoký a nemôžete zohnať veľký bicykel, nemáte inú možnosť, než sedlovku vytiahnúť do správnej výšky veľmi vysoko, prípadne si zakúpiť dlhšiu. Premýšľajte ale, či na vás nie je bicykel súčasne príliš krátky. Dajte pozor na limit maximálneho vytiahnutia, ktorý býva na sedlovkách označený. Ak ho prekročíte, môžete poškodiť rám v mieste upnutia sedlovky sedlovou skrutkou v ráme, čo sa často deje, zvlášť u hliníkových rámov. Správne má byť sedlovka zasunutá minimálne tak, aby jej spodný okraj bol aspoň trochu pod dolným okrajom hornej rámovej trubky. Ak ste aj napriek tomu nútený vytiahnúť sedlovku až po limit, je na zváženie, či bicykel nie je na vás príliš malý a súčasne aj krátky. Nie vždy sa dá dohnať príliš krátky rám dlhším predstavcom, ktorý prichytáva riadidlá k rámu.
Zabudnite teda na rôzne múdre poučky. Jedna z nich napríklad radí, že si máte stúpiť obkročmo nad bicykel a medzi rozkrokom a hornou rámovou trubkou má byť určitá vzdialenosť. To je tvrdenie dosť nepresné a práve s ohľadom na rôzne stavby rámu často nezmyselné.